História ochotníckeho divadla vo Vrútkach

V búrlivých časoch rozpadu Rakúsko-Uhorska (1918) a po vzniku prvej Československej republiky sa začína história vrútockého divadelníctva. Prechádza niekoľkými generáciami.

Čo bolo predtým? Účinkovali maďarské kočovné divadlá. Slovenské kultúrne vystúpenia úrady nepovoľovali. Sú záznamy o účinkovaní divadelných spoločností, ako napríklad Vojtecha Tótha, Jozefa Komlósiho, Aladára Szabadhegyiho a ďalších. Návštevnosť na spomínaných maďarských predstaveniach bola nízka. Výnimkou bolo bábkové divadlo, pretože v rokoch 1905¬-1918 dostal niekoľkokrát povolenie bábkar Ján Stražan, otec Viliama Stražana, na slovenské detské predstavenia.

Dvadsiate a tridsiate roky boli divadelne najbohatšie. V tom čase pôsobili vo Vrútkach viaceré spolky, jednoty, združenia, cirkevné a politické zoskupenia, ktoré organizovali divadelnú činnosť. Vtedy postupne prichádzali na scénu i budúce osobnosti: Oľga Országhová-Borodáčová – veľká postava slovenského divadelníctva, známi slovenskí herci a vrútockí rodáci, ako bol František Zvarík, Tibor Bogdan, ale aj hudobný skladateľ František Kováčik-Podmagurský (opereta Vy, krásne Tatry malebné) a spomeňme i niekoľkoročné vrútocké pôsobenie slovenského bábkara Viliama Stražana.

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch sa zdvihla druhá vlna veľkého divadelného ochotníčenia. Silné režisérske osobnosti (Koloman Slafkovský, Ján Pavlík, Štefan Priehradný) a veľká herecká základňa spolu s priaznivo naklonenými železničiarskymi organizáciami umožnili bohatý repertoár hier rôznych žánrov. Veselohry, drámy, operety, detské hry, estrády, k tomu pohostinné vystúpenia na zájazdoch po celom Slovensku a v Čechách boli bežným javom. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa organizovali najmä detské divadelné prehliadky s účasťou škôl z celého Martinského okresu. Prejavom úcty k turčianskemu rodákovi – spisovateľovi a historikovi Jonášovi Záborskému (1812-1876) bolo založenie tradície divadelných Záborského večerov (1956). Uskutočnilo sa štrnásť spomienkových ročníkov.

Na začiatku deväťdesiatych rokov sa vo vrútockom divadelníctve zmenila situácia. Katolícky kultúrny dom bol vrátený pôvodnému majiteľovi – Spolku katolíckeho kultúrneho domu. V súčasnosti sa divadelná činnosť vo Vrútkach organizuje len v tejto budove. Nové divadelné formy sa hrali v rokoch 1992 a 1995 vo vrútockej základnej umeleckej škole.

Do roku 1998 bolo vo Vrútkach uvedených 389 hier. Niektoré sa však hrali v priebehu tohto obdobia viackrát. Takýchto opakovaných hier je 66 a teda sumárny počet všetkých premiér je 455. Najhranejším autorom je s veľkým predstihom Ferko Urbánek. Mal uvedených 24 hier, s opakovaním po rokoch celkovo 35 premiér. Dochovalo sa nám 65 mien režisérov, ktorí vo Vrútkach pôsobili. Za zmienku stojí istotne Ján Pavlík, ktorý vo svojej réžii uviedol 71 hier, Koloman Slafkovský 68 hier, ale aj Štefan Priehradný 40 hier a Michal Knoško 48 divadelných hier. Tieto a mnohé iné zaujímavosti z histórie ochotníckeho divadla vo Vrútkach zachytáva knižka Stanislava Pavlíka Vrútocké ochotnícke divadlo 1918-1998.

Najnovšia história po roku 1990

Najnovšia história ochotníckeho divadla vo Vrútkach sa začala písať po roku 1990, po vrátení Katolíckeho kultúrneho domu pôvodnému majiteľovi – Spolku katolíckeho kultúrneho domu. Ešte v tomto roku mladí farníci pripravili jasličkovú vianočnú slávnosť. O rok neskôr, v advente 1991 sa pod vedením E. Šmálovej a B. Blahušiakovej odohrala detská svätomikulášska akadémia s operetou „Ide svätý Mikuláš“ a k Vianociam bola opäť pripravená vianočná jasličková pobožnosť.

V roku 1992 sa uskutočnili tieto divadelné predstavenia:
– svätomikulášsky program
– mariánska akadémia pripravená členmi Mariánskej družiny
– jasličková vianočná slávnosť

Rok 1993 bol bohatý na divadelnú činnosť. Odohrali sa tieto divadelné predstavenia:
– 11. 4. Pašiové hry (réžia Veronika Dullová)
– 13. 4. repríza Pašiových hier
– 2. 5. Mariánska akadémia
– 10. 10. Mariánska akadémia
– 6. 12. Svätomikulášsky program
– 13. 12. Mariánska akadémia
– 26. 12. Jasličková vianočná slávnosť

V roku 1994 si mohli farníci z Vrútok pozrieť rozprávkovú divadelnú hru so spevmi a tancom „Zlatý kvet z tatranskej doliny“ (réžia Štefan Priehradný), divadelnú hru „Beatrice“ (réžia Štefan Priehradný), ďalej divadelné stvárnenie epizódy zo života Jána Krstiteľa a veselý estrádny program, ktorý pripravili miništranti stredoškoláci. Rovnako na konci roka bol uvedený svätomikulášsky program a jasličková slávnosť.

Aj rok 1995 bol bohatý na premiéry nových divadelných hier. Bola uvedená rozprávková divadelná hra „Snehulienka a sedem trpaslíkov“ v réžii Ľudmily Cigánikovej, divadlo v troch dejstvách s názvom „Santarémski miništranti“ (réžia Štefan Priehradný), Mariánska akadémia, ktorú pripravili členovia Mariánskej družiny, jasličková slávnosť a nakoniec premiéra divadelnej hry „Ježiškov stromček“ od Ferka Urbánka v réžii Štefana Priehradného.

V roku 1996 sa opäť v réžii Štefana Priehradného uviedla premiéra jednoaktovky A. P. Čechova „Pytačky“. Táto hra mala u divákov veľký úspech a ohlas a niekoľkokrát sa reprízovala. V tom istom roku sme uviedli aj ďalšiu Čechovovu jednoaktovku „Starostlivý otec“. Ďalšou uvedenou hrou bola hra „Princezná Lola“. Na záver roka bola uvedená premiéra spevohry Anny Ivaňovej pre deti „Jedným sníčkom anjeličkom“. Bola to jedna z najúspešnejších hier uvedených po roku 1990. Hrala sa až do roku 1998, detskí herci absolvovali niekoľko repríz a rovnako sa s ňou zúčastnili aj súťažnej prehliadky detských divadelných súborov v kinosále kina Strojár, kde dostali odporúčanie postupu na celoštátnu prehliadku amatérskych divadelných súborov v Močenku. Hru s deťmi naštudovali Štefan Priehradný a Veronika Dullová, hudobný doprovod Zuzana Cipciarová.

V rokoch 1997 a 1998 bolo divadelných premiér menej, o to viac sa reprízovali hry uvedené skôr. Avšak treba spomenúť divadelné predstavenie „Tri prasiatka“ odohraté v rámci maškarného plesu pre deti a hru „Vládca jahôd“, ktorú divadelníci rovnako odohrali v rámci karnevalového programu.

V roku 1999 sa nám 4. apríla podarilo po všetkých tých jednoaktovkách, estrádnych programoch a iných krátkych divadelných útvaroch naštudovať celovečernú divadelnú hru Jána Chalupku „Kocúrkovo, alebo len aby sme v hanbe nezostali!“ (réžia Veronika Dullová). S nácvikom sme začali už v priebehu roka 1998, avšak obsadenie jednotlivých postáv sa menilo a čas prípravy sa predlžoval. Hru sme reprízovali 22. 5. 1999 v Katolíckom kultúrnom dome pri príležitosti otvorenia výstavy k 80. výročiu ochotníckeho divadla vo Vrútkach. Hru sme reprízovali ešte niekoľkokrát, a to na zájazdoch v susednom Lipovci a v Hornej Vsi u d. p. Ondreja Šmidriaka pri príležitosti hodov.

Nasledujúca premiéra novej divadelnej hry po viac ako ročnej prestávke, keď v roku 2000 sme neuviedli žiadnu hru, bol detský muzikál „Polepetko“ v réžii Martina Hanzela. Premiéra bola 6. 1. 2001. Išlo hádam o najúspešnejšiu hru, pretože počet jej repríz sa vyšplhal na 11. Išlo o inscenáciu pôvodne rozhlasovej a televíznej hry Petra Stoličného. V hlavnej úlohe Polepetka sa zaskvel Miroslav Sunega, hudobne nás doprevádzal Marián Marsina. S touto hrou sme sa zúčastnili regionálneho i krajského kola súťaže ochotníckych divadiel „Dospelí deťom“, ktoré sme obe vyhrali s odporúčaním postupu na celoslovenskú súťaž. O samotnej hre sme sa mohli dočítať aj v časopise Vrútočan (jún 2001).

Vo vlastnej réžii zahrali v Katolíckom kultúrnom dome naši ochotníci z farnosti veselohru Júliusa Barča-Ivana Mastný hrniec. Repríza bola o týždeň, 7. 4. 2002. Divadelnú hru som si bol pozrieť. Moje hodnotenie: Takto zasmiať sa nám nepodarí každý deň. Skvelé! Mali by ste to vidieť. Na turíčnu nedeľu bude ďalšia repríza. Príďte do Katolíckeho kultúrneho domu!“ (napísal p. farár Vít Tužinský)
A pridávame ešte jeden citát, tentokrát z časopisu Vrútočan: „… Opäť sa potvrdilo, že divadelná tradícia má vo Vrútkach hlboké korene. Na veľkonočnú nedeľu v popoludňajších hodinách sa uskutočnila premiéra divadelnej hry Mastný hrniec od dramatika a prozaika Júliusa Barča Ivana. Hru úspešne režíroval Martin Hanzel.“

Okrem réžie stvárnil Martin Hanzel aj jednu z malých postáv. V hlavnej úlohe sa zaskveli Dagmar Hanzelová a Michal Pásztor, ktorého v úlohe ministra Svetozára Babíka pri reprízach vystriedal Martin Hanzel.

V roku 2003 sa nám podarilo splniť si dlhoročný sen. Naštudovať biblickú hru, resp. divadelnú hru s biblickou tematikou. Ešte predtým sme však uviedli počas fašiangových „páračiek“ v KKD krátku divadelnú hru „O hlúpej žene“ (réžia Martin Hanzel) v podaní Martina Hanzela, Dagmar Hanzelovej a vtedajšieho kaplána Milana Žilu. Hra mala veľký úspech, a preto sme sa o pár rokov neskôr k nej opäť vrátili…

V nedeľu 25. 5. 2003 sme uviedli pôvodnú divadelnú hru so spevmi „Prečo?!“. Divadelnú hru podľa predlohy Miša A. Kováča napísal Martin Hanzel, rovnako bol aj autorom piesní a stvárnil aj jednu z hlavných postáv – postavu rímskeho patricija Magnusa. Hudbu pre hru skomponoval Marián Marsina. V postave sv. Doroty sa predstavila Dagmar Hanzelová. S touto hrou sme sa zúčastnili na celoslovenskej prehliadke biblických hier Gorazdov Močenok, kde porota ocenila náš kolektívny výkon, ako aj herecký výkon hlavnej mužskej postavy.

V roku 2005 sme opäť hrali hru Júliusa Barča–Ivana „Mastný hrniec“ (réžia Martin Hanzel) a v roku 2006opäť rozprávku „O hlúpej žene“ (réžia Martin Hanzel), tentokrát postavu hrnčiara stvárnil pán kaplán Jožko Poliak.

Celkovo sme od roku 1990 uviedli a odpremiérovali 19 divadelných hier, okrem toho veľké množstvo repríz, mnoho rôznych akadémií, jasličkových pobožností a pod.

Našim súborom prešlo množstvo ľudí. Okrem spomínaných režisérov Štefana Priehradného, Veroniky Dullovej a Martina Hanzela nemožno zabudnúť na hercov: Ľudmilu Cigánikovú, Martina Roška, Miroslava Sunegu, Mariána Marsinu, Annu Marsinovú, Vladimíru Šmehýlovú, Barboru Jurákovú-Švecovú, Beátu Štafúrikovú, Jarmilu Onofrejovú, Pavla Pečka, Janku Gorčákovú-Petrovičovú, Vieru Nogovú-Krištofíkovú, Ladislava Juráka, Jána Benka, Teréziu Pečkovú, Mareka Bičana, Mariána Strniska, Katarínu Šmehýlovú-Olejárovú, Borisa Olejára, Luciu Martynekovú, Zoru Pinkavovú, Andreu Vecelovú-Klocháňovú, Rastislava Gorčáka, Miroslava Mojžiša, Miroslava Kozmana, Matúša Galisa, Katarínu Pazourkovú, Luciu Škumátovú, Dagmar Strniskovú-Hanzelovú, Gustáva Karcola, Michala Pásztora, Martinu Šafárikovú, Katarínu Pečkovú, Martu Karcolovú, Vladislavu Šafárikovú, Danielu Beňušovú, Moniku Hrádockú-Kočicovú, Danielu Pečkovú, Petra Kubína, Lukáša Chabadu, Mariána Sovíka, d. p. Jozefa Poliaka, d. p. Milana Žilu, Stanislava Laurinčíka, Lukáša Zanovita, Vladimíra Žilku ml., Janku Kamenskú, Annu Žilkovú a ďalších. (Jedna divadelná hra „Večera vtákov“ sa niekoľko mesiacov nacvičovala, ale napokon sa nepremiérovala a v nej nacvičovali postavy okrem už spomínaných hercov aj títo: Dušan Holeša, Vladimír Žilka st., Ladislav Javorský.)

Nemenej dôležitou súčasťou divadla sú ľudia, ktorých nie je vidno, ale bez nich by divadlo a samotné predstavenie nemohlo vzniknúť, ani úspešne prebehnúť. V zákulisí zabezpečujú hudbu, svetlá, kulisy, kostýmy, tlač plagátov a iné technické detaily. Od roku 1990 ich bolo nemálo: Roman Stejskal, Jozef Rohoň, Jozef Galis, Martin Dzivjak, Marián Marsina, Zuzana Cipciarová, Ľudmila Cigániková, Juraj Mojžiš, Roman Tkáč, Božena Mydlová, Janka Švecová-Blahušiaková, Ján Benko, Martin Stromček, Dagmar Hanzelová, Milan Valko, Pavol Valko, Stanislav Belák, Gorazd Motyka, Peter Gaššo a ďalší…

Súčasnosť

Poslednou hrou uvedenou na doskách Katolíckeho kultúrneho domu bol „Sluha dvoch pánov“ od Carla Goldoniho. Jej premiéra bola v KKD 25. júna 2006. Režisér Martin Hanzel stvárnil aj postavu Trufaldina – sluhu, ktorý slúžil u dvoch pánov, čo vytváralo počas deja množstvo zápletiek a humorných situácií. Diváci nemali čas si od smiechu oddýchnuť. Všetci herci podali vynikajúce výkony, boli presvedčiví a zároveň prirodzení a všetci spoločne vytvárali dokonalý obraz stredovekých Benátok.

Divadelný ochotnícky súbor pri KKD vo Vrútkach mal vždy nadšencov, ktorým bolo ochotnícke divadlo blízke. Jeho členovia sa postupom času menili, jedni prichádzali, iní odchádzali. Vždy tu však bola vedúca osobnosť, ktorá určovala súboru smerovanie, náplň i výber divadelných hier. V súčasnosti je to Miroslav Kozman so svojimi priateľmi. Hoci od roku 2006 sme neuviedli žiadnu novú divadelnú hru, ochotnícky súbor je stále aktívny, každoročne v čase okolo Kataríny organizuje Oravský ples, ktorého súčasťou sú aj rôzne scénky, hudba, spevy, divadelné kulisy, krásna tematická výzdoba…

Veľmi by sme chceli prekonať momentálne problémy s nedostatkom času a naštudovať novú divadelnú hru. Sme otvorení komukoľvek, radi medzi sebou privítame nadšencov divadla, mladých i starších, ktorí chcú dať o sebe vedieť a ktorí budú pre nás obohatením…