Rímskokatolícka cirkev - Farnosť Vrútky

Prvá písomná zmienka o Vrútkach pochádza z roku 1255. Rovnako aj niekedy v polovici 13. storočia stál vo Vrútkach drevený gotický kostol.

HISTÓRIA FARNOSTI

Farnosť Vrútky

Dňa 14. februára 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. zriadil Žilinskú diecézu a za prvého žilinského diecézneho biskupa vymenoval Mons. doc. ThDr. Tomáša Galisa, PhD.

Farnosť Vrútky spolu s farnosťami Martin – mesto, Martin – Sever, Sučany a Turany boli odčlenené od Banskobystrickej diecézy a vytvorili Martinský dekanát, ktorý sa stal súčasťou novozriadenej Žilinskej diecézy.

Do farnosti Vrútky patria 3 filiálky: Martin – Priekopa, Lipovec a Turčianske Kľačany. Na území farnosti Vrútky žije približne 19 900 obyvateľov. Z toho katolíkov je 8 700, evanjelikov augs. vyznania 3 600, ostatní obyvatelia (7 600) sú zaradení do skupiny „bez vyznania“ alebo patria do menších skupín iných náboženských spoločenstiev.

Farnosť Vrútky spolu s farnosťami Martin – mesto, Martin – Sever, Sučany a Turany boli odčlenené od Banskobystrickej diecézy a vytvorili Martinský dekanát, ktorý sa stal súčasťou novozriadenej Žilinskej diecézy.

Do farnosti Vrútky patria 3 filiálky: Martin – Priekopa, Lipovec a Turčianske Kľačany. Na území farnosti Vrútky žije približne 19 900 obyvateľov. Z toho katolíkov je 8 700, evanjelikov augs. vyznania 3 600, ostatní obyvatelia (7 600) sú zaradení do skupiny „bez vyznania“ alebo patria do menších skupín iných náboženských spoločenstiev.

Farnosť Vrútky má svoj erb

Heraldický register Slovenskej republiky vedený na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky – Odbore archívov, podľa zákona číslo 575/2001 Z. z. o organizácií činností vlády a organizácií ústrednej štátnej správy, ako aj podľa štatútu Heraldickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, berúc do úvahy, že erbová tvorba je neoddeliteľnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva a má aj v Cirkvi na Slovensku dávne tradície, ktoré sú hodné pestovania aj v súčasnosti, uvedomujúc si, že odkaz našej cirkevnej heraldiky je príkladom i príkazom, aby tvorba v tejto oblasti nepatrila len minulosti, ale ostala súčasťou života a identity farnosti týmto potvrdzuje všetkým, ktorí budú čítať túto erbovú listinu a oznamuje im nasledovne:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa oboznámilo so žiadosťou Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Vrútky o zapísanie erbu tejto farnosti do Heraldického registra Slovenskej republiky. Heraldický register dňa devätnásteho februára roku dvetisícdesať preskúmal predložený návrh erbu a po konzultácií s pánom Jozefom Hanusom, generálnym štátnym radcom, riaditeľom Odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zodpovedným za Heraldický register Slovenskej republiky, v jeho prítomnosti, ako aj v prítomnosti pána Zdenka Alexiho, člena Heraldického kolégia a akademika Medzinárodnej heraldickej akadémie konštatoval, že erb navrhnutý na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky rešpektuje všetky po stáročia zachovávané heraldické pravidlá erbovej tvorby a spĺňa všetky požiadavky na jeho zaregistrovanie a používanie. Heraldický register preto touto erbovou listinou potvrdzuje, že erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky má túto podobu: v modrom štíte v červenom hrote ležiaci strieborný baránok prekrývajúci zlatý latinský ďatelinkovitý kríž; v pravom hornom rohu strieborné písmeno X, v ľavom hornom rohu strieborný dvojitý labovitý kríž so skrátenými spodným ramenami. Nad štítom čierny kňazský klobúk s jedným strapcom na každej strane. Baránok Boží a kríž symbolizujúci patrocínium kostola svätého Jána Krstiteľa, písmeno X v pravom hornom rohu pripomína svätého Františka Xaverského, patróna Banskobystrickej diecézy, kam farnosť v minulosti patrila a dvojitý kríž v ľavom hornom rohu korení v erbe novej Žilinskej diecézy a vyjadruje súčasnú príslušnosť farnosti do tejto diecézy. Čierny kňazský klobúk so šnúrami s jedným uzlom na každej strane predstavuje heraldické odlíšenie erbu farnosti v systéme erbových znamení používaných v Rímskokatolíckej Cirkvi. Heraldický register Slovenskej republiky posúdil žiadosť o vystavení erbovej listiny a nezistil žiadne prekážky, ktoré by vydaniu listiny bránili. Erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky opísaný v tejto listine a farebne vyobrazený v jej strede je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou W – 174/2010. Tento erb, či už vo farebnej, čiernobielej, či inej podobe Farnosť Vrútky môže podľa heraldických zvyklostí používať na svojom majetku hnuteľnom aj nehnuteľnom, najmä na osobných listoch, pečiatkach, ex librisoch a pri všetkých iných vhodných príležitostiach. Ak by si však ktokoľvek iný privlastnil rovnaký erb ako ten, ktorý je tu opísaný a vyobrazený, má byť podľa starého erbového práva vystavený posmechu a opovrhnutiu. Dané v Bratislave rukami pána Ladislava Vrtela, hlavného štátneho radcu pre heraldickú tvorbu a akademika Medzinárodnej heraldickej akadémie a Herolda Slovensko a spečatené pečaťami Heraldického registra Slovenskej republiky a Heraldického kolégia dňa dvadsiateho štvrtého februára roku dvetisícdesať.

Podpísaný Jozef Hanus a Ladislav Vrtel, v.r.

 

História farnosti Vrútky

Prvá písomná zmienka o Vrútkach pochádza z roku 1255. Rovnako aj niekedy v polovici 13. storočia stál vo Vrútkach drevený gotický kostol. Tento kostol stál na mieste dnešného Vrútockého rímskokatolíckeho kostola. Jeho svätyňa bola tam, kde je dnes veža a veža tam, kde sa nachádza presbytérium kostola. Kto a kedy staval dávny kostol a faru, dodnes nevieme. Vrútocký kostol bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Jubileum vysviacky sa podľa tradície svätilo na prvú nedeľu po sviatku Všetkých svätých. Stredná loď bola z  tuhého materiálu, 23 metrov dlhá a 7,5 metra vysoká. Vo svätyni bola drevená klenba, na dvoch miestach boli do kostola dvere. Kostol mal hlavný prenosný oltár, organ, tri posvätené zvony. Na hlavnom oltári bol svätostánok, avšak Sviatosť oltárna tam nebola. Nie je známe ani meno prvého Vrútockého farára. Jedno z prvých mien, ktoré sa uvádza, je farár Pavol z Vrútok „de Ruth“. Časom, hlavne v 15. storočí, sa však Vrútocké panstvo delilo medzi rôzne vetvy a teda aj možnosti na vydržiavanie farára sa zhoršovali. Ďalším významným dôvodom na upadanie farnosti je skutočnosť, že obec predstavovala obrannú baštu kraja a nemohla sa teda pokojne rozvíjať.

Vrútocká farnosť v čase reformácie

V Turci sa pomerne rýchlo dozvedeli o Lutherovom učení. Hlavne vďaka Františkovi Révayovi, vtedajšiemu županovi. Ten bol horlivým stúpencom nového učenia a sám si aj dopisoval s Martinom Lutherom. Zmena vyznania však aj napriek tejto skutočnosti neprebiehala zvlášť rýchlo. Ako prvý evanjelický farár sa uvádza Matej Rechtinius z roku 1599. Pri svojom príchode do Turca ešte nebol prívržencom nového učenia, až s väčšinou evanjelických veriacich sa neskôr pripojil ku Lutherovmu učeniu. Vrútocký kostol a fara boli s menším prestávkami od roku 1599 až po rok 1709 v držbe evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Na začiatku 17. storočia bola situácia katolíkov v Turci ťažká. Prím hrali protestanti. V roku 1613 bolo v Turci 14 000 protestantov a naproti tomu len 2891 katolíkov. V roku 1673 sa ale situácia zvrátila v prospech katolíkov, keď získali naspäť skoro všetky kostoly. Medzi nimi aj ten vrútocký. V čase keď bola farnosť neobsadená, bola administrovaná zo susednej farnosti Sučany. Celé obdobie počas stavovských povstaní bolo na Vrútkach veľmi turbulentné. Správu a používanie kostola si medzi sebou prehadzovali protestantský a katolícky duchovný. Podobné bolo aj šafárenie na cirkevných majetkoch.

História farnosti Vrútky

 

Najstaršie dejiny farnosti Vrútky 

Prvá písomná zmienka o Vrútkach pochádza z roku 1255. Rovnako aj niekedy v polovici 13. storočia stál vo Vrútkach drevený gotický kostol. Tento kostol stál na mieste dnešného Vrútockého rímskokatolíckeho kostola. Jeho svätyňa bola tam, kde je dnes veža a veža tam, kde sa nachádza presbytérium kostola. Kto a kedy staval dávny kostol a faru, dodnes nevieme. Vrútocký kostol bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Jubileum vysviacky sa podľa tradície svätilo na prvú nedeľu po sviatku Všetkých svätých. Stredná loď bola z  tuhého materiálu, 23 metrov dlhá a 7,5 metra vysoká. Vo svätyni bola drevená klenba, na dvoch miestach boli do kostola dvere. Kostol mal hlavný prenosný oltár, organ, tri posvätené zvony. Na hlavnom oltári bol svätostánok, avšak Sviatosť oltárna tam nebola. Nie je známe ani meno prvého Vrútockého farára. Jedno z prvých mien, ktoré sa uvádza, je farár Pavol z Vrútok „de Ruth“. Časom, hlavne v 15. storočí, sa však Vrútocké panstvo delilo medzi rôzne vetvy a teda aj možnosti na vydržiavanie farára sa zhoršovali. Ďalším významným dôvodom na upadanie farnosti je skutočnosť, že obec predstavovala obrannú baštu kraja a nemohla sa teda pokojne rozvíjať.

Vrútocká farnosť v 18. a 19. storočí

V roku 1710 prevzal vrútockú faru katolícky kňaz, ktorého meno žiaľ nepoznáme. Už v roku 1713 je ale vrútocká fara opäť neobsadená. Vtedy ju spravuje sučiansky farár Pavel Filovič. Po roku 1713 sa slúženie omší viac a viac obmedzovalo. Až v roku 1731 sa vo Vrútkach slúži omša len každú tretiu nedeľu. Podľa knihy cirkevných návštev z 12. augusta 1754 vieme, že vo Vrútkach sa konala omša len raz mesačne. Tento stav trval do roku 1761, kedy sa Vrútky stali filiálkou Sučianskej farnosti. Od roku 1761 sa Vrútočania snažili o ustanovenie vlastného farára, avšak bezvýsledne. Ďalšie informácie o dejinách vrútockej farnosti čerpáme z vizitačných listín. Hovorí sa tu o zlom stave vrútockej farnosti a kostola. Vrútocká šľachta je v tomto čase nekatolícka. Budova fary je drevená, v dobrom stave. Keďže vo Vrútkach chýba mecén farnosti, kostol a priľahlé budovy čoraz viac chátrali. V roku 1817 sa na starom kostole zrútila časť strechy pod váhou snehu. Strecha vydržala len nad svätyňou. O kostol sa Vrútočania čoraz menej zaujímali. Až roku 1867, keď sa stal sučianskym farárom Jozef Palovič, sa začalo konať aj vo veci vrútockého kostola. Odkiaľ však vzal peniaze na opravu kostola nie je známe. Od tohto času sa už veriaci starali o kostol vzornejšie. S príchodom železníc do Vrútok začal narastať aj počet katolíckeho obyvateľstva, čo vyvolalo ešte väčšiu snahu po opätovnom osamostatnení vrútockej farnosti od Sučian.

Dejiny farnosti v 20. storočí

Vrútocká farnosť bola opätovne osamostatnená v roku 1899, keď sa odtrhla od materských Sučian. Veriaci podali žiadosť vtedajšiemu banskobystrickému biskupovi Dr. Karolovi Rimelymu v prvej polovici roku 1899. Po zvážení, že materská farnosť sa nachádza ďaleko, počet veriacich rapídne stúpa a Vrútky sa stali najväčším sídlom v Turci, Dr. Rimely poslal veriacich za Petrom Ráth Ruttkayom, generálnym riaditeľom Košicko-bohumínskej železnice. Peter Ráth Ruttkay, čo by potenciálny patrón farnosti, prisľúbil pomoc a už nič nestálo v ceste erigovaniu farnosti v máji 1899. Prvým Vrútockým farárom sa stal Zoltán Halko. V obnovenej farnosti postavili novú budovu fary na terajšej ulici Sv. Cyrila a Metoda. V roku 1905 bol postavený nový murovaný kostol Sv. Jána Krstiteľa, keďže dovtedajší kostol už nevyhovoval požiadavkám doby. Architektom kostola bol Jozef Pfinn, stavbu zrealizoval Stanislav Zachar. Hlavným sponzorom farnosti bol Peter Ráth Ruttkay. V čase stavby kostola bol dočasne postavený malý drevený kostolík. Novopostavený kostol bol požehnaný 1. októbra 1905 biskupom Alexandrom Radnaiom. Kostol svätého Jána Krstiteľa vo Vrútkach slávnostným spôsobom posvätil (konsekroval) a do oltára vložil relikvie blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej, panny a mučenice 4. septembra 2011 X Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup. Postupom času sa menila budova fary, keďže v roku 1973 bola asanovaná pôvodná budova na ulici Sv. Cyrila a Metoda, nová fara bola na dnešnej Kalocsayovej ulici. Od roku 1987 vďaka pánovi farárovi Jánovi Ďuricovi, je budova fary na dnešnom mieste, na (Mlynskej ulici) Námestí S. Zachara 2.

Od obnovenia farnosti pôsobili vo Vrútkach títo kňazi:

1900 – 1903 Zoltán Halko
1903 – 1930 Ján Komora
1930 – 1941 Juraj Miko
1941 – 1949 Anton Veselovský
1949 – 1953 Anton Prokian
1953 – 1961 Martin Láclavík
1961 – 1963 Jozef Weisz
1963 – 1965 Milan Krajan
1965 – 1969 Štefan Táska
1969 – 1975 Matej Zaťko
1975 – 1980 Jozef Závodský
1980 – 1990 Ján Ďurica
1990 – 1990 Ján Hanko
1990 – 2003 Vít Tužinský
2003 – 2008 Milan Žila
2008 – 2019 Jozef Petráš
2019 – 2022 Miroslav Hložný
2022 – Jaroslav Dekan

Z Vrútockej farnosti vyšlo tiež niekoľko kňazov – rodákov, z nich je asi najznámejším súčasný žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis, ale aj iní rodáci, ako napríklad Pavol Pečko, Juraj Mojžiš, Róbert Gočala a Marián Majda.

Spracoval: Tomáš Majda

Na stiahnutie

HISTÓRIA vrútockej
rímskokatolíckej autonómnej obce veriacich

Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

Žalm 27,1