KOSTOLY

Farský kostol sv. Jána Krstiteľa

Farský kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1905 v neogotickom štýle s pôdorysom v tvare latinského kríža. Kostol projektoval Ing. Jozef Pfinn, hlavný inžier Košicko-bohumínskej železnice. Stavbou bol poverený Stanislav Zachar. Hlavným sponzorom bol Peter Ráth-Ruttkay. Z vďačnosti voči nemu je na okne vo svätyni vitráž svätého Petra. Keďže manželka dobrodincu bola Helena, na druhom okne je zobrazená matka cisára Konštantína sv. Helena s krížom v ruke. Kostol bol požehnaný 1. októbra 1905 biskupom Alexandrom Rudnaiom.

V presbytériu dominuje neogotický oltár s centrálnym reliéfnym zobrazením krstu Ježiša v Jordáne, na vrchole je ikonografické zobrazenie Boha Otca, ktorý je obklopený tromi cherubínmi. Nad scénou krstu sa nachádza symbol Ducha v podobe holubice, tak ako píše Evanjelium. Ján Krstiteľ je zobrazený vo svojej typickej ikonografickej podobe s pastierskou palicou, na ktorej je nápis Agnus Dei (Baránok Boží), lebo on tak označil Ježiša.

Po stranách sa nachádzajú sochy uhorských svätých kráľov Štefana a Ladislava. Po bokoch tabernákula sú malé reliéfy: vľavo scéna s Melchizedechom, kráľom Salema, ktorý prináša obetu chleba a vína, napravo zas obetovanie Izáka patriarchom Abrahámom. Oltár dopĺňajú zlaté symboly štyroch evanjelistov (človek (anjel), býk, lev, orol), ktorí sú rovnako zobrazení na štyroch obrazoch na stenách presbytéria (tieto obrazy boli na pôvodnej kazateľnici). Vo výklenkoch oltára sú postavy anjelov (na oltári je celkom zobrazených jedenásť anjelov).

Vľavo (pohľad od vchodu) je oltár Panny Márie Lurdskej, nad ktorým je na stene maľba zjavenia Panny Márie Bernadette Soubirousovej, na druhej strane sa nachádza oltár Božského Srdca s nástennou maľbou zjavenia Ježiša Márii Margite Alacoque v Paray-le-Monial. Na oknách od oltára vľavo (pohľad od vchodu) sú zobrazení: sv. Peter, archanjel Gabriel, sv. Ružena Limská, sv. František Assiský, sv. Cyril a Metod, sv. Alojz Gonzaga. Od oltára vpravo je sv. Helena, sv. Alžbeta Uhorská, sv. Ján Nepomucký, sv. Anna s malou Máriou, sv. Andrej Svorad a Benedikt, sv. Cecília. Vzadu pod chórom sú malé sošky sv. Jozefa, sv. Antona Paduánskeho, sv. Terézie z Lisieux a sv. Júdu Tadeáša. Naľavo od vchodu sa nachádza starobylá socha bolestnej Márie – Pieta. V interiéri chrámu je zaujímavá neogotická krstiteľnica vedľa presbytéria, na stenách kostola je štrnásť zastavení krížovej cesty.

Liturgický priestor presbytéria kostola s osadením kamenného oltára, ambony a kríža navrhla akad. arch. Mária Sabová. Rekonštrukcia presbytéria bola prevedená v roku 2010. V kamennom oltári budú uložené ostatky bl. sestry Zdenky Schelingovej. Slávnostné posvätenie obnoveného kostola sa uskutočnilo v nedeľu 4. septembra 2011.

V areáli chrámu sa nachádza kovový misijný kríž, ktorý je kópiou kríža na vrchole veže. Za kostolom je budova farského úradu, vedľa ktorej sa nachádza Katolícky kultúrny dom.

Dotácie na obnovu veže a fasády kostola

Dotácie boli pridelné zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry na ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva v oblasti pamiatkového fondu

Filiálny kostol Povýšenia sv. Kríža

Dejiny kostola Povýšenia svätého Kríža v Priekope sú naozaj dejinami krížovej cesty. Na tejto ceste bolo veľa neprajníkov, ktorí tento kostol chceli odsúdiť na zánik. Bolo tam však aj veľké množstvo obetavých veriacich, ktorí za cenu veľkých obetí v minulosti i prítomnosti sa o tento kostol nezištne a obetavo starali. Všetkým za všetko patrí úprimné poďakovanie a tým ostatným nech sú adresované slová plné lásky a milosrdenstva, ktoré vyjadril náš Pán Ježiš Kristus na kríži: „Bože odpusť im, lebo nevedia čo robia.“ S veľkou bolesťou v srdci opäť Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Vrútky, musela v tomto Božom stánku 29. júna 2014, na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, ukončiť bohoslužby. Sme však plní nádeje, že aj nad týmto Božím stánkom svitne veľkonočné ráno, kde láska zvíťazí nad zlobou a úprimná ochota nad zatvrdilosťou srdca, aby sme mohli spoločne nanovo v tomto chráme zaspievať radostné Aleluja!

Pre lepšiu informovanosť o krokoch, ktoré boli vykonané v snahe o navrátenie kostola Povýšenia svätého Kríža do vlastníctva Rímskokatolíckej cirkvi, dovoľujeme si uverejniť prehľad celej korešpondencie od roku 2011. Z predchádzajúceho obdobia za čias pôsobenia vdp. MUDr. Milana Žilu sa nezachovala žiadna písomná forma, i keď boli vedené rokovania o navrátení priekopského kostolíka do vlastníctva Cirkvi.

Filiálny kostol Povýšenia sv. Kríža

bol stavaný ako kaplnka, ktorú nechal vystavať gróf Ľudovít Révay spolu s manželkou rodenou Esterháziovou, za finančného prispenia cisárovnej Márie Terézie. Kostol bol dokončený v roku 1772. Donátor kaplnky je zrejmý aj so spoločného manželského Revayovsko-Esterháziovského erbu umiestneného nad vchodom do kaplnky.

Dominantnú úlohu pri výzdobe interiéru kostola zobrazujú nástenné maľby, ktoré pokrývajú celý jeho strop a pohľad pod chórom. Pravdepodobne najstaršia nástenná maľba v kostole je na oltárnej stene, za hlavným oltárom. Je namaľovaná v technike „fresco“ čiže do vlhkej omietky. Zachytáva okamih po skonaní Ježiša na kríži, pod ktorým stojí žialiaca Panna Mária. Umiestnenie kríža na oltárnu stenu je vyjadrením patrocínia kostola „Povýšenie sv. Kríža“. Maliarsku výzdobu kostola dopĺňajú aj dva pôvodne oltárne obrazy umiestnené na bočných oltároch. Na prvom bočnom oltári je umiestnený obraz sv. Jána Nepomuckého. Druhý obraz zachytáva výjav ako sv. Anna vyučuje Pannu Máriu.

Dominantou kostola

býva hlavný oltár, čo v tomto prípade nie celkom platí. Rozmery oltára sú totiž podriadené veľkosti fresky „Povýšenia sv. Kríža“ situovanej na oltárnej stene. Na murovanej menze je položená neveľká a pomerne jednoduchá drevená nadstavba s dvomi anjelmi. Jej centrom je svätostánok, na ktorom sú malí anjeli natočení k Madone, ktorá je umiestnená nad svätostánkom. Dominantným prvkom na ľavom nároží presbytéria je kazateľnica. Na pravej strane je veľký drevený kríž so sochou Ukrižovaného v životnej veľkosti. V zadnej časti kostola na chóre je umiestnený organ vsadený do plného zábradlia.

Kostol v Priekope prechádzal nevyjasnenými majetkovo-právnymi vzťahmi a preto mnohokrát chátral. Súčasným vlastníkom kostola je Pasienkové pozemkové spoločenstvo – Priekopa. Užívateľom tohto kostola od jeho postavenia bola Rímskokatolícka cirkev, ktorá v priebehu rokov mnohokrát zachraňovala tento kostol pred úplným schátraním.

Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

Žalm 27,1