Podľa spomienok dirigenta Viliama Majdu a rozprávania najmä pani Heleny Hatiarovej a pani Marty Barabášovej, bývalých dlhoročných členiek tohto spevokolu. Podklady z ich rozprávania sú uložené v archíve Vrútockého kultúrneho centra a pamätnej izby Hany Zelinovej.

Spevokol vznikol veľmi rýchlo po obnovení farnosti Vrútky už koncom 19-teho storočia. Prvá písomná zmienka o vystúpení spevokolu je v Histórii vrútockej farnosti od Szende Uhliarika. Tento spevokol so svojimi sólistami a hudobným doprovodom zo železničnej výhrevne liturgicky sprevádzal biskupskú omšu v októbri v r. 1905 pri vysviacke nového vrútockého kostola.

Vznik a rýchly rozvoj spevokolu nie je vôbec prekvapujúci. Vrútky v tom čase boli významným hospodárskym centrom horného Uhorska. Ich význam vyplýval najmä z funkcie východzej stanice trate Vrútky – Budapešť a z veľkej železničnej dielne vo Vrútkach, ktorá určovala nielen ekonomický ale aj kultúrny rozvoj Vrútok. Vo Vrútkach bol v tom čase čulý spoločenský život, vrútockí futbalisti boli majstrami horného Uhorska, inými slovami majstrami Slovenska, železničné dielne dokonca zamestnávali kapelníka, ktorého jedinou úlohou bolo dbať o umeleckú úroveň železničnej dychovky a (čo bolo v tom čase bežné a dnes už nezvyklé) aj o rozvoj chrámovej hudby v kostole. Po vzniku Česko-slovenskej republiky veľmi dobrá úroveň spevokolu naďalej pretrvávala, v jeho radoch s veľkou pravdepodobnosťou spievali aj niektorí známi umelci a hudobní pedagógovia Slovenska, pochádzajúci z Vrútok (Zvarík a iní) – samozrejme ešte ako mládež. Spomíname na meno pána Beňuša, ktorý bol futbalovým talentom ale aj veľmi dobrým barytónom. Tento pán v začiatkoch komunizmu emigroval do USA a na Slovensko sa vracal v deväťdesiatych rokovh 20. storočia až ako 70 ročný po páde totality. Hlas mal však stále neuveriteľne silný a jasný.

Medzi dirigentmi sa spomínajú mená ako Jozef Chládek, Alexander Brix, Frico Kafenda, Ján Leporis, František Kováčik Podmagurský, Ján Kučera, Rudolf Zentko, František Kemény, Karol Makárius (výpomoc z plzenskej Škodovky), Rudolf Bóna, Mária Mazúrová.

Tieto fakty sú možno trošku prekvapujúce, ale v tom čase všetko fungovalo bez televízorov, v Katolíckom kultúrnom dome, kde rástli popri speváckych aj herecké talenty. Prínosom k úrovni spevokolu boli aj skladatelia z Vrútok ako pán Podmagurský, či Frico Kafenda.

Dôkazom o kvalite spevokolu je aj dochovaný notový materiál zo štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Náročné štvorhlasné latinské omše s doprovodom orchestra od Říhovského, Führera, Fibicha nepatria medzi skladby, na ktoré by si mohol trúfnuť neškolený spolok spevákov.

Veľmi často spomínaným organistom a dirigentom spevokolu je pán Zentko z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Spomína sa aj meno pána Kaveca.

O ďalšie pokračovanie spevokolu sa starali v časoch totality najmä organisti. Vzhľadom k ťažkým skúškam, ktorými museli prechádzať všetci, čo svoju vieru nezapreli, aj spevokol prechádzal istými krízami. Spievali v ňom niekedy aj menej kvalitní speváci, cvičilo sa len tesne pred Vianocami a Veľkou nocou.

V r. 1977, kedy do spevokolu vstupuje ako spevák tenoru a zároveň ako organista Viliam Majda, spevokol diriguje pani Mária Mazúrová, ktorá nebola organistkou. Spevokol cvičil najmä na Vianoce a Veľkú noc. V jeho repertoári boli ľudové vianočné omše od Marhulu, Hradila, Berku a niekoľko jednoduchých veľkonočných skladieb. V r. 1988 sa Viliam Majda ujíma dirigentskej taktovky a v tom období dochádza aj ku generačnej výmene spevákov. Začína sa cvičiť jedenkrát týždenne hodinu a pol od septembra do júna a skúšky bývajú delené podľa hlasov. Repertoár sa dopĺňa niektorými známymi a náročnejšími skladbami ako To deň od J.L.Belu či Ave verum corpus od W.A.Mozarta. Podarí sa oprášiť staršie, už pomaly zabudnuté latinské omše najmä Führera. Miesto organistu v spevokole preberá Oľga Cipciarová, čím sa stáva organový doprovod veľmi silným doplnkom spevokolu. Po páde totality prichádzajú do spevokolu veľmi dobrí speváci basu, čím sa aj tento hlas stal znovu oporou.

Veľkým podporovateľom spevokolu sa v tom čase stal farár Vít Tužinský, ktorý dodal aj notový materiál najmä na liturgické spevy Veľkého trojdnia. Veľkým hudobným skvostom repertoáru spevokolu sa stala v r. 1992 Česká mše vánoční od J. J. Rybu, ktorú rozpísal a do slovenčiny preložil Viliam Majda. Jednu sezónu túto omšu doprevádzal na husliach aj Dalibor Karvay – vrútocké zázračné dieťa.

Repertoár spevokolu sa stále rozširuje, pribudli základné diela chrámovej liturgickej hudby od M. Sch. Trnavského. Pekným výkonom v r. 1999 spevokol v Námestove na Námestovských hudobných slávnostiach v súťaži spevokolov z celého Slovenska získal prvé miesto v striebornej kategórii, čo samozrejme zdvihlo sebavedomie spevákov. Ďalším skvostom v repertoári spevokolu je Händlovo Aleluja a Hoden je Baránok z oratória Mesiáš. V repertoári je v súčasnosti takmer 160 skladieb na rozličné liturgické príležitosti ale aj niekoľko moderných vecí ako vianočné Aleluja od Brenchleyho, Little David (černošský gospel) alebo Baba yetu od Ch.Tina (swahilský Otče náš).

Spevokol má v súčasnosti takmer 30 členov (11 mužov) a každoročne vystupuje vo svojom domovskom chráme, najmä počas slávnostných sv.omší, ale pravidelne organizuje koncertné omše aj v kostoloch v susedstve Vrútok. Zúčastňuje sa aj niektorých aktivít v rámci kultúrnych akcií mesta Vrútky (Dni mesta). Pre túto príležitosť má v repertoári aj také veci ako Aká si mi krásna (Trnavský), Zbor židov (Verdi), Slovensko moje (úprava Majda) či Goralu (SKLO).

Spevokol organizuje aj zájazdy pre svojich členov a prípadných ďalších záujemcov, počas ktorých robí krátke vystúpenia (Devín, Bratislava, Velehrad, Spišská kapitula, Ostrihom, Nitra, Praha).

Na pozvanie bývalých kaplánov či farárov z Vrútok organizuje aj koncertné omše či koncerty vo vzdialenejších farnostiach (Kriváň, Kanianka, Tekovská Breznica, Banská Bystrica atď.)

Spevokol býva pozývaný ako liturgický doprovod slávnostných sv. omší na vysviacky či primičné omše v susedných farnostiach. Pri tejto príležitosti treba spomenúť vystúpenie spojených spevokolov na vysviacke novokňazov v kostole Sedembolestnej Panny Márie v Martine – Sever v júni 2005, kde spolu spievalo asi 75 spevákov z viacerých spevokolov a farností, základom tohto zoskupenia bol Vrútocký chrámový spevokol. Okrem toho napríklad knňzskú vysviacku v Žiline v roku 2018.

Spevokol má organizačný výbor a predsedu. Spolupracuje s mladými talentovanými muzikantmi so základných umeleckých škôl a konzervatórií. Nových spevákov si vyberá najmä z radov spevákov z detského a mládežníckeho spevokolu. Raz ročne organizuje hodnotiacu výročnú schôdzu, spojenú s posedením pri dobrom jedle a víne. Do značnej miery funguje spevokol nielen ako liturgické umelecké teleso, ale aj ako spoločenstvo ľudí, ktorých spev spája aj vo voľnom čase a tak trochu aj ako spoločenstvo veriacich, ktorí sa navzájom povzbudzujú vo viere.

Spracoval Ing. Viliam Majda