v novopostavenom vrútockom kultúrnom stánku prebiehalo podľa pôvodných predstáv zakladateľov. Na kresťanskom základe sa rozširovala slovenská kultúra prednáškami, spevom, hudbou, ale najmä divadlom. Možnosti tiež dostávala telovýchova, predovšetkým cvičenie na náradí. Priateľom mladých bol v prvých rokoch kaplán Imrich Füzy, neskôr kaplán Jozef Straka. Divadelná činnosť bola pestrá a bohatá. Hrali sa detské hry, veselohry, drámy, ale aj náročné spevohry či operety. Z nich môžeme spomenúť napr. v roku 1938 prvú slovenskú ľudovú spevohru Vladimíra H. Vladimirova Pekná nová maľovaná kolíska, ďalej Strečanského komickú spevohru Dobrodružní väzni alebo spevohru pre mládež Višňový kvet od M. Kočanovej. V roku 1940 populárnu ľudovú operetu so železničiarskou tematikou Jarka Elena-Kaisera Pozor na vlak! a jeho ďalšiu operetu Amor šarapatí. Spolkovým divadelným organizátorom bol Ján Pavlík. Ďalšou divadelnou osobnosťou bol Koloman Slafkovský a tiež mladý Štefan Priehradný. Treba spomenúť i hudobného skladateľa Františka Kováčika-Podmagurského, najmä pre jeho operetu Vy, krásne Tatry malebné. Na doskách vtedajšieho javiska KKD začínali aj neskorší slovenskí profesionálni herci František Zvarík a Tibor Bogdan.

V priebehu druhého desaťročia prišli nešťastné 50-te roky – obdobie politického a náboženského prenasledovania. Spolok KKD bol násilne rozpustený a jeho majetok skonfiškovaný. Budovu kultúrneho domu pridelili novej tzv. pokrokovej mládeži. Jej vzťah k budove bol podivný, pripomínal bezohľadnosť. Z kultúrneho domu sa kradlo, mnohé veci sa zničili, medziiným aj historické Stražanovo bábkové divadielko. Bola to pamiatka od Viliama Stražana a jeho otca Jána z roku 1934. Viliam je pochovaný na vrútockom cintoríne. Spolok KKD mu v čase jeho ťažkej choroby sociálne pomáhal, začo Viliam daroval Spolku svoje, pre deti tak vzácne bábkové divadlo.

Rok 1954 priniesol pre budovu kultúrneho domu určitú úľavu. Železnica, resp. Železničná stanica Vrútky sa stala užívateľom budovy. Ihneď po prevzatí jej zabezpečila vhodnú stavebnú úpravu. V roku 1955 sa Katolícky kultúrny dom premenoval na Závodný klub ROH železničiarov Vrútky. Toto pomenovanie trvalo až do jesene roku 1991.

Prevažujúcou činnosťou v „železničiarskom klube“ bolo divadelníctvo. Vrútocké divadelné tradície opäť pokračovali vďaka starším, už v prvom desaťročí spomínaným divadelným osobnostiam. Oni našťastie usmerňovali, i keď pod určitým dozorom, divadelné či iné kultúrno-spoločenské aktivity. A tak napríklad v rokoch 1956 až 1969 sa konali Záborského večery, ako divadelné, literárne a hudobné podujatia. Kňaz Jonáš Záborský (1812-1876) sa s úctou pripomínal za jeho rozsiahlu literárnu a dramatickú tvorbu. V tom čase sa zahrali desiatky divadelných hier známych autorov či už spomínaného Záborskeho, ale i Jána Palárika, Jozefa Gregora Tajovského, Jána Chalupku, Ivana Bukovčana, Ivana Stodolu, Karla Čapka, Gogoľa, Goldoniho, Moliera a iných. Populárne boli operety, najmä Dunajevského Voľný vietor či Dusíkova Zlatá rybka. Najproduktívnejším režisérom bol Ján Pavlík.

V 70-tych a 80-tych rokoch sa prejavoval pokles vlastnej divadelnej aktivity. Do „železničiarskeho klubu“ prichádzali hosťovať divadelníci z okolia. Vyspelý divadelný súbor pri dome kultúry Strojár z Martina tu vystupoval po niekoľko rokov. Od roku 1974 sa zaužívali prehliadky detských, najmä školských divadelných súborov. V roku 1981 bolo peknou divadelnou udalosťou uvedenie operety Vy, krásne Tatry malebné ochotníkmi z Ružomberka. Stalo sa tak po štyridsiatich rokoch od vrútockej premiéry skladateľa – nášho rodáka. Záverečné roky v budove kultúrneho domu, ktorý spravovala železnica, patrili už spomínaným detským súborom. Tie každoročne vystupovali na súťažných alebo nesúťažných divadelných prehliadkach, ktoré organizovalo Okresné osvetové stredisko z Martina.

Obnova činnosti Spolku KKD

Politicko-spoločenské zmeny v roku 1989 ovplyvnili chod „ železničiarskeho klubu“. Po znovuzaložení Spolku KKD v roku 1990 a na základe dohody so železnicou, bola Spolku v roku 1991 vrátená budova kultúrneho domu. Po násilnej 41-ročnej odmlke sa znova mohla uskutočňovať pôvodná spolková činnosť. Začiatky však boli ťažké, najmä pre zlý stav budovy. Čo robiť skôr? Čiastočne sa mohli konať farské duchovné, kultúrno-spoločenské či športové podujatia, ale zároveň sa museli a tento stav trvá, vyvíjať aj podnikateľské aktivity. Z prenájmu miestností a sály sa získavali a získavajú potrebné financie. A tak po viacročnom úsilí sa podarilo obnoviť budovu a vďaka aktivitám dosiahnuť vyvážené hospodárenie. Treba ešte spomenúť pomoc, ktorá prišla od niektorých inštitúcií a dobrodincov už v prvých rokoch a tiež obetavú pomoc mnohých farníkov, ktorí k obnove kultúrneho domu prispeli mnohými hodinami svojej práce.

Knižnica pri KKD
Knižnica bola zriadená v roku 1990. Vyše 200 kusov kníh daroval vdp. Imrich Füzy, ktorý mal k Vrútočanom veľmi blízky vzťah. Spočiatku sa nachádzala pri Božskom Srdci Ježišovom, od septembra 1993 v miestnosti oproti sakristii.

K 90-temu výročiu posvätenia kostola, bola knižnica inštalovaná na chodbe Katolíckeho kultúrneho domu.